Autor:
BarbinkaDatum: 17. 11. 2005, 19:56:24
mne sa taketo veci nestavaju, a to z prozaickeho dovodu: ked idem po ulici, tak som vzdy maximalne zamyslena a
nic okolo seba nevnimam, takze ak ma niekto pozdravi, tak v tom lepsom pripade sa preberem a odzdravim mu,
vacsinou mnou ale ani netrkne a potom mi vsetci nadavaju, ze ma stretli, zdravili ma a vykrikovali po mne, a
ja nic
ja totiz velmi rada premyslam a snivam atd, ale nemam na to moc prilezitosti - v skole ked
mlcim dlhsie ako minutu, tak sa ma kamoska vypytuje, ze co mi je, a ked to trva dlhsie ako 5 min., tak mnou
zacne triast a hovorit mi, aby som sa prebrala. takze to sa mi ani neoplati zamysliet sa. a doma mi zas mama
nadava, ze som tichy blazen, tak musim nieco sem-tam povedat, aj ked sa mi nechce. ale ja za to fakt nemozem,
ze radsej sa rozpravam sama so sebou, ako s niekym inym. ale v triede som uz 6 rokov znama ako "ta, co je
stale ticho", i ked teraz to uz neni moc pravda - vypravat sa s druhymi viac, ako je nevyhnutne, som sa
musela naucila v sebaobrane, lebo by ma vyhlasili za nemu