Role, ktoré hráš mimo Harryho Pottera, nemajú s touto postavou veľmi veľa spoločného. Vyhľadávaš zámerne úlohy, ktoré sú odlišné od tej, vďaka ktorej si preslávený po celom svete?- Pravdu povediac, ak by zajtra vyšla ďalšia sedemdielna séria a prišli by s ňou za mnou, asi by som do toho nešiel. Nemyslím si, že by bolo veľmi múdre v kariére sa rovno „odčleniť“ a pozorovať, ako ma ľudia vidia ako herca, ktorý je proti postave Harryho...
V „My Boy Jack“ hráš mladého vojaka počas 1. svetovej vojny. Čo ťa, preboha, privialo k tejto postave?– Vždy som bol tak trošku fascinovaný 1. svetovou. Nedávno sme sa s kamošom bavili o tom, ako nás to pravidelne frustruje. Podľa mňa je to citlivá téma. Predstava, ktorá z toho vzišla od básnikov a spisovateľov tých čias, sa na mňa naozaj nalepila.
Niekto konkrétnejší...?– Vždy som obdivoval Wilfreda Owena a ľudí ako Isaac Rosenberg a Edward Thomas – ten píše o Anglicku počas tohto obdobia. Ale sú to dosť citové „vecičky“.
Keď som skúmal zákopy vytvorené špeciálne pre film, bola tam kopa bahna a potkanov a bolo to príšerné. Stál som tam a rozmýšľal nad tým, ako môže niekto vôbec žiť v takomto prostredí. A to bolo to, čo ma fascinovalo – kam až dokážu ľudia zájsť, aby vôbec existovali.
V londýnskej „oživenej“ a kontroverznej hre Equus stvárňuješ chalana, ktorý je až eroticky posadnutý svojimi koňmi. Neznervózňovala ťa náhodou nahota na javisku?– Nebol to žiaden veľký kšeft. Bola to jedna z vecí, kedy ste si povedali, že do toho idete pre skvelý scenár. I keď pri prvých pár predstaveniach to bolo trošku nervy drásajúce.
Tvoja postava v snímke „My Boy Jack“ je nútená odísť v sedemnástich na vojnu a dospieť v pomerne rýchlom čase... Dokázal si sa tomu prispôsobiť?– Myslím, že rozdiel medzi mnou a Jackom je v tom, že som vyrastal v dobe, kedy vôbec pojem a predstava „teenagera“ existovali. Keď žil Jack, ešte to nebolo. Vtedy ste boli v škole dieťaťom alebo dospelým a skutočne neexistovalo nič medzi tým... Ale zase, pár spoločných čŕt sme mali v tom, že sme obaja museli dospieť trocha rýchlejšie, ako sa očakávalo.
... Myslím, že Amerika produkuje veľmi špeciálny druh detských hercov. Vidím tie decká v deviatich a desiatich na scéne a niektoré z nich sú fakt úžasné! Nechápem, ako je to možné. Tak napríklad Dakota Fanning... ak by bola psychicky staršia, mohla by zahrať skutočne všetko. V jej veku som nebol až taký vyzretý. Ak ste v Anglicku detským hercom, myslím, že to od vás ľudia ani neočakávajú, až pokým neprekročíte desiaty rok života. Bolo by prekvapujúce, ak by ste do herectva boli takí „zažratí“ bez toho, aby ste len nepachtili po bohatstve a podobne.
Máš stále len 18. Si v tomto veku skutočne utvrdený v tom, že herectvo je to, v čom chceš i naďalej rásť, alebo máš aj iné oblasti záujmu?– Takých oblastí je veľa, ale herectvo je to, na čo sa chcem zamerať. Dúfam, že ľudia mi budú, tak ako doteraz, dávať možnosť to robiť. Taktiež mi učarilo písanie.
Fakt? A čo píšeš?– Prevažne básne. Napísal som ich zatiaľ okolo 150 a fakt ich milujem (smiech). Začal som písať asi pred rokom a pol a vznikla z toho obrovská závislosť. Ako herec sa určitým spôsobom tvorivo realizujete, avšak točenie filmu je vec, do ktorej vstupuje mnoho iných ľudí. S poéziou je to úplne iné.
Dopočul som sa o tebe, že si veľký fanúšik aj hudby. Hráš na nejaký nástroj?– Skúšal som hrať na basu, ale bola to fakt konina (smiech). Asi pred rokom a pol som sa na ňu učil hrať, ale bol som hrozný. Dokonca som mal jednu lekciu s Garym Oldmanom, ktorý je pekne namakaným hudobníkom, minimálne čo sa basy týka. Bola to jedna z vecí v mojom živote, na ktorú som sa istý čas sústredil, ale potom som sa dostal k bodu, kedy som si bol istý, že to už lepšie nebude.
Ešte sa vráťme k tvojim filmom... Si aj ty taký neskrotný ako Maps z „December Boys“?– To je na tom zaujímavé! Nevidím Mapsa ako rebela. Vidím ho ako znudeného človeka, ktorý nemá čo robiť, v tom to je. Ľudia sa pýtajú „Čo myslíš, kto je väčším rebelom? Harry alebo Maps?“ Som presvedčený o tom, že Harry, pretože bojuje proti viacerým veciam, zatiaľ čo Maps nemá nič, proti čomu by šiel, okrem seba.
A čo ty? Napríklad tvoja rola v divadle je ešte odlišnejšia...– Možno nesúhlasím s tým, aby mi ľudia vraveli, čo by som mal robiť. Ja iba robím vlastné rozhodnutia a ak si niektorí myslia, že je to trochu neortodoxné, je to ich vec. Netrápi ma to.
Aké úlohy ti inak v poslednom čase ponúkli?– No, práve teraz je to kvôli Potterovi dosť zložité... Nemám nič v rezerve, kde by som hral do roku 2010 (smiech). Dokončil som šiesty film o Potterovi, dám si prestávku a vrátim sa do New Yorku pre „Equus“, čo bude super... Potom nastúpim do siedmeho Harryho Pottera a akonáhle ho dokončím, budem mať sto rokov. Len žartujem.
Zdroj: The Wall Street Journal, Kamarát,
fantasy-svet.netPouze registrovaní uživatelé mohou přidat komentář.
Prosím přihlašte se nebo se zaregistrujte.
Danovi Radcliffovi vynieslo medzinárodnú slávu už v jedenástich rokoch obsadenie do role Harryho Pottera. Teraz má 18, dokončil natáčanie šiesteho pokračovania série o Potterovi, nedávno si dokonca zahral vo filme z času Prvej svetovej vojny „My boy Jack“ a tiež aj v austrálskej dráme „December boys“, a nezabúdame ani na jeho účinkovanie v kontroverznej hre Equus. O tomto všetkom, o dospievaní, o nových rolách a samozrejme aj o Harrym Potterovi, sa dočítate v horúcom rozhovore!
Fakt super člaánek.....